Všeobecná nemocnica Banská Štiavnica
Zdravotníctvo druhej polovice dvadsiateho storočia
Päťdesiate a šesťdesiate roky dvadsiateho storočia boli v znamení dotvárania a stabilizácie ústavov národného zdravia v jednotlivých krajoch a taktiež okresoch (teda KÚNZ a OÚNZ). V prípade nášho regiónu to naviac bolo skomplikované územnou reorganizáciou štátu, v rámci toho spájaním menších okresov do väčších. V našom prípade tu bola ďalšia rarita, spojením okresov Banská Štiavnica, Kremnica a Nová Baňa do okresu Žiar nad Hronom vzniklo teda centrum okresu na takzvanej zelenej lúke v Žiari nad Hronom. Na celom území Československa bolo toto riešenie ojedinelým riešením, prípadom. Pri spájaní iných okresov sa sídlom nového okresu stalo vždy jedno z bývalých sídiel.
Taktiež dochádzalo k uvádzaniu do praxe princípu zjednotenej nemocnice a polikliniky. Výhodný to princíp pre pacientov. Jednalo sa o to, aby zdravotníctvo príslušného územia sa spojilo do jedného celku, tzv. pod jednu strechu, alebo v prechodnom období aspoň do jedného areálu. Muselo to ísť len v postupných krokoch, keďže v mnohých okresoch boli nemocnice roztrúsené v širších priestoroch. Evidentným príkladom toho bola aj Nemocnica s poliklinikou v B. Štiavnici: operačné odbory boli v takzvanej hornej nemocnici (v hornej časti mesta – Gerambovský dom), v objekte historickej budovy z roku 1578, (ktorý) pričom objekt bol zaradený medzi národné kultúrne pamiatky, pričlenená bola aj susedná budova smerom k centru mesta. K tunajším oddeleniam (chirurgické oddelenie, gynekologickopôrodnícke oddelenie s novorodeneckými posteľami) boli pričlenené aj príslušné analogické ambulancie.
Neoperačné oddelenia (interné oddelenie, detské oddelenie) boli alokované v objekte bývalých štátnych pracovných záloh na Povrazníku, taktiež aj príslušné ambulancie. Neskôr tu vznikali aj ďalšie ambulancie, ktoré nemali svoje posteľové časti. Napríklad neurologická ambulancia, ambulancia tuberkulózy a pľúcnych chorôb.
Z uvedeného stavu vyplývalo, že museli byť zdupľované aj takzvané komplementárne služby, neskôr nazývané spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky. V prípade našej NsP prvého typu išlo o laboratóriá, neskôr nazývané oddelenie klinickej biochémie (v NsP prvého typu sem patrila aj hematologická časť), rontgenológia (neskôr nazývaná rádiodiagnostika) a fyziatricko-rehabilitačného oddelenia.
Odborné ambulancie (pozdejšie celá zložka nazývaná špecializovaná ambulantná služba – ŠAS), mimo tých, ktoré boli pridružené pri svojich posteľových oddeleniach, boli roztrúsené v rôznych lokalitách mesta: detské vrátane poradní v Belháziovskom, Martinovičovom dome, tiež v dome pod hornou nemocnicou (ženské poradne a psychiatria) i v lesníckom internáte (dorastové ambulancie).
Zdravotné obvody: 4 mestské územné obvody boli v Besedovskom dome na Trotuári, tu bola aj stanica lekárskej služby prvej pomoci, 4 územné obvody boli umiestnené zväčša v zastaralých budovách v okolitých centrálnych obciach Antol, Banská Belá – tu vrátane závodnej starostlivosti o SMZ Banská Belá, Štiavnické Bane a Banská Hodruša vrátane závodnej starostlivosti o Rudné bane Hodruša, tento obvod bol neskôr vyčlenený z NsP Banská Štiavnica a včlenený do NsP Nová Baňa. Do sústavy zdravotných obvodov patril obvodný lekár, dnes praktický lekár pre dospelých, detský obvodný lekár – dnes praktický lekár pre deti a dorast, obvodný zubný lekár a obvodný gynekológ. V banskoštiavnických podmienkach bola čiastočne scentralizovaná starostlivosť o zuby a deti, úplne scentralizovaná gynekologická starostlivosť. Do obvodového systému patrili aj detské a ženské poradne.
Nová budova nemocnice
Ako ukazujú vyššie uvedené skutočnosti, priestorové podmienky banskoštiavnického zdravotníctva boli neutešené a vyslovene defektné a neprimerané. Bolo treba hľadať východiská a riešenia. V rámci hľadania východísk bolo viacero námetov prejednávaných v kolektíve vedenia nemocnice i v súčinnosti s orgánmi mesta.
Kardinálnym riešením by bolo získať pre zdravotnícke služby mesta a okolia vojenský zdravotnícky objekt v mestskej časti Podsitnianska, tzv. Mediku. Bol to objekt v správe Ministerstva národnej obrany a aj slúžil vojsku. Napriek mimoriadnej snahe vedenia NsP a mesta sa tento zámer nepodarilo dosiahnuť aj napriek návštevám na MNO v Prahe. Prvé pokusy boli uskutočnené v sedemdesiatich rokoch za čias pôsobenia riaditeľa NsP MUDr. Nagya. Opakované pokusy o zrealizovanie tohto zámeru boli aj v období pôsobenia riaditeľky MUDr. Mozolovej, aj po takzvanej nežnej revolúcii, za priamej účasti mestských zložiek VPN. Do týchto aktivít sa svojimi kontaktmi významne zapájal aj MUDr. F. Danninger.
Ďalším možným zámerom riešenia bolo realizovať prístavbu pri objete hornej nemocnice v dolnej záhrade vsunutím do tejto prístavby najmä operačných traktov s vytvorením posteľového anesteziologicko-resustitačného oddelenia v prvej polovici sedemdesiatich rokov minulého storočia. Mali sem byť presunuté aj niektoré pomocné pracoviská. Ani tento zámer sa nepodarilo dostať do fáze realizácie.
Z väčších a rozsiahlejších stavebných akcií, ktoré sa podarilo zrealizovať, je potrebné pripomenúť rekonštrukciu celej strechy hornej nemocnice, výmenu a zmodernizovanie celej elektroinštalácie a v rámci toho aj prechod na elektrické vykurovanie akumulačnými telesami celého tohto objektu. Súčasne s týmito prácami boli vykonané aj čiastočné stavebné úpravy interiéru ako aj pacientských izieb, tak aj medicínsky pracovných a pomocných priestorov. Pri plánovaní a realizácií týchto rekonštrukcií a prestavieb bola značne zložitá situácia. Jednak bolo ťažké získavať finančné prostriedky a zložitý bol „aj boj“ s pamiatkovým úradom, keďže objekt bol a je národnou kultúrnou pamiatkou. Efekt rekonštrukcií bol však nakoniec evidentný. Podmienky práce sa voči predchádzajúcemu stavu významne vylepšili.
Významná bola aj čiastočná rekonštrukcia s menšími stavebnými úpravami v objekte, kde boli umiestnené v tej dobe banskoštiavnické zdravotné obvody, ako aj stanica lekárskej služby prvej pomoci a niektoré zložky posudkovej a sociálnej činnosti.
Najvýznamnejšou a najdôležitejšou akciou tohto obdobia bolo, že sa podarilo v rámci vládnych zámerov o Banskej Štiavnici ako celku v oblasti zdravotníctva presadiť výstavbu novej centrálnej polikliniky, i keď snahou bolo presadiť kompletnú nemocnicu s poliklinikou. Podkladové materiály k akcii za oblasť zdravotníctva pripravoval vtedajší riaditeľ MUDr. Mikuláš Nagy s kolektívom ďalších vedúcich pracovníkov nemocnice a pod gesciou PhDr. RNDr. Jána Nováka, CSc., vtedajšieho predsedu MsV KSS v B. Štiavnici, ktorý zastrešoval materiál zo všetkých rezortov.
Dňa 18.11.1983 bol položený základný kameň jej výstavby. Až do roku 1992 bola banskoštiavnická nemocnica umiestnená v dvoch objektoch: v historickom objekte zo šestnásteho storočia na ulici A. Pécha a na Povrazníku. V roku 1991 bola ukončená výstavba územnej polikliniky na Drieňovej. Keďže stav oboch nemocničných objektov bol už nevyhovujúci a hrozilo zrušenie nemocnice v B. Štiavnici, bolo prijaté rozhodnutie adaptovať časť novostavby územnej polikliniky aj pre lôžkové oddelenia. Následne v novostavbe v roku 1991 po vlastných poliklinických pracoviskách, po adaptácii budovy v roku 1992 boli presťahované aj chirurgické a gynekologickopôrodnícke oddelenie a následne v roku 1994 po ďalších adaptáciách budovy aj oddelenie interné a kožné. V roku 1999 bolo v NsP 110 postelí.
Za účelom upresnenia chronologického sledu v problematike výstavby novej územnej polikliniky a rekonštrukcie jej časti pre nový účel lôžkových častí operačných odborov uvádzame údaje:
NsP v B. Štiavnici požiadala ministerstvo zdravotníctva SR o uvedené povolenie 5.2.1992. Kolaudačné rozhodnutie po ukončení týchto stavebných prác včítane operačného traktu bolo vydané 24.7.1992.
Významnými medzníkmi v histórii nemocnice s poliklinikou v B. Štiavnici boli aj tieto skutočnosti:
zmena z rozpočtovej organizácie na organizáciu príspevkovú 1.1.1992, delimitácia NsP v B. Štiavnici z OUNZ v Žiari nad Hronom od 1.7.1991, a to ako prvej zo všetkých zariadení uvedeného OUNZ v Žiari nad Hronom.
V situácii, keď všetky posteľové oddelenia už boli kompletne presťahované do objektu polikliniky, bolo nutné dokompletizovať pomocné prevádzky nevyhnutné k chodu nemocnice ako takej, a to zriadiť stravovaciu prevádzku a práčovňu, ako nevyhnutné súčasti nemocnice. Za daného stavu sa totiž strava musela voziť z objektu bývalej nemocnice na Povrazníku, a tam bola aj práčovňa. V rámci investičného zámeru boli vybudované tieto pomocné zložky v suterénnych priestoroch polikliniky.
Mestská nemocnica Banská Štiavnica sa stala súčasťou neziskovej organizácie Nemocnice a polikliniky v roku 2008. Poskytovala zdravotnú starostlivosť na gynekologicko-pôrodníckom oddelení a neonatologickom oddelení, oddelení vnútorného lekárstva, oddelení anesteziológie a intenzívnej medicíny a chirurgickej JAS. V roku 2013 sa spoločnosť Nemocnice a polikliniky stala akciovou spoločnosťou., následne od 1. apríla 2014 patrila Všeobecná nemocnica Banská Štiavnica do siete regionálnych nemocníc Svet zdravia. V súčasnosti od 01.07.2023 patrí nemocnica do siete nemocníc spoločnosti AGEL.
Všeobecná nemocnica Banská Štiavnica zabezpečuje zdravotnú starostlivosť nielen pre 16 260 obyvateľov tohto okresu, ale aj pre spádové okresy Žarnovica a Žiar nad Hronom, približne pre 100 000 obyvateľov. Zdravotná starostlivosť v Banskej Štiavnici je zameraná na doliečenie pacientov, a teda poskytuje ústavnú zdravotnú starostlivosť na oddelení dlhodobo chorých a ošetrovateľskú starostlivosť v dome ošetrovateľskej starostlivosti.
